Ze světa - aneb správná etiketa muže

Na konci osemnásteho a začiatku devätnásteho storočia sa anglické panstvo začalo zamýšľať nad tým, že keď už stojí pri vzniku takých významných historických udalostí, ako je napr. priemyselná revolúcia, patrilo by sa pri tom aj dobre vyzerať.

Príkladom dobre oblečeného muža v tom čase bol istý Beau Brummell. Tento londýnsky “trendsetter“ bol patrónom súkromných krajčírov a nepriamo dal život legendárnej londýnskej uličke Savile Row. Tá je dnes vo svete vnímaná ako synonymum “vysokého krajčírstva na mieru“ a nazýva sa aj “zlatou míľou krajčírstva“.

Obleky svetoznámych, aj keď miniatúrnych krajčírskych domov ako Norton & Sons, Gieves & Hawkes alebo Henry Poole & Co si tu dávajú šiť biznismeni z celého sveta. Na tejto kratučkej uličke môžete naraziť aj na princa Charlesa alebo Juda Lawa a v minulosti si tu obleky dával šiť aj sám Winston Churchill.

Viac ako 200-ročná tradícia teda potvrdzuje, že luxusné šitie pánskych oblekov na mieru nie je žiadna novinka. Teda aspoň nie v Londýne. V talianskom Miláne túto filozofiu potiahli ešte ďalej a začali vytvárať tzv. image houses, kde vám oblek nielen ušijú, ale vytvoria vám kompletný imidž. Na Slovensku sme však o niečom takom mohli dlho len snívať.

V niektorých firmách platí striktný predpis odevu na pracovisku. S takýmito predpismi sa môžeme stretnúť najmä v bankách, finančníckych firmách alebo poisťovniach. 
Pre vrcholných manažérov je čierny oblek zažitým pracovným odevom, ale ak je povolená voľba, mali by nosiť v priebehu dňa radšej šedý oblek, aby mali priestor na odlíšenie dňa a večera.
Po 18 hodine nosíme výhradne čierny oblek. V priebehu dňa nosíme hlavne šedé obleky, ale je tu možnosť nosiť aj béžové, pieskové alebo bledomodré obleky, najmä v lete a v zime tmavo modré, hnedé alebo zelené obleky. Denné obleky môžu byť aj so vzorom, ktorý by mal ladiť s košeľou a kravatou.
Lesklý oblek sa do pracovného prostredia nehodí.
Košeľa v priebehu dňa môže byť vzorkovaná. Najvhodnejšie vzorka je pásik. K prúžkovanej košeli sa hodí viac jednofarebná alebo bodkovaná kravata. Košeľa s gombíkmi na golieri si obliekame jedine do 18 hodiny. Uzol kravaty prispôsobíme typu goliera košele.
K obleku etiketa povoľuje jedine šnurovacie topánky. Mokasíny alebo semišové topánky nosíme len vtedy, ak si oblečieme sako a nohavice z iného materiálu, alebo ak máme oblek športového alebo ležérneho typu.
Ak sa stretneme so zákazníkom, alebo klientom, ktorého oblečenie (tepláky, džínsy, šušťáky) zjavne kontrastuje s naším oblekom, snažme sa aby sme nepôsobili tak, že sa povyšuje nad týmto zákazníkom. Ak si naplánujeme stretnutie alebo obed, prídeme potom radšej bez kravaty, alebo si hneď po príchode odložíme sako. Budeme tak pôsobiť menej formálne a prispôsobíme sa aspoň čiastočne jeho úrovni obliekania.
K šedému obleku volíme radšej hnedé, šedé alebo béžové topánky. Ponožky potom ladíme farebne čo najbližšie k topánkam.
Sandále alebo šľapky k obleku jednoducho nepatria a to dokonca ani v súkromí svojej kancelárie nie. Bolo by to pohŕdanie kolegami a klientmi.
Ak pracujeme v kancelárii, kde neprichádzame do styku so zákazníkmi môžeme nosiť pohodlné neformálne oblečenie. Muži teda bez kravaty a s rozhalenkou, tričko, ale len s golierom, nohavice a semišové topánky, alebo mokasíny. Avšak aj tu je nosenie športovej obuvi a sandálov tabu.